เนื้อความทั้งข้อ
[๑๓๑] ขณะนั้น พระผู้มีพระภาคทรงเหลียวดูภิกษุสงฆ์ซึ่งนิ่งเงียบอยู่โดย
ลำดับ จึงตรัสถามภิกษุทั้งหลายว่า ดูกรภิกษุทั้งหลาย อสัตบุรุษจะพึงรู้จักอสัต-
*บุรุษว่า ผู้นี้เป็นอสัตบุรุษหรือไม่หนอ ฯ
ภิกษุเหล่านั้นทูลว่า ข้อนี้หามิได้เลย พระพุทธเจ้าข้า ฯ
พ. ดูกรภิกษุทั้งหลาย ถูกละ ข้อที่อสัตบุรุษจะพึงรู้จักอสัตบุรุษว่า ผู้นี้
เป็นอสัตบุรุษ นั่นไม่ใช่ฐานะ ไม่ใช่โอกาส ดูกรภิกษุทั้งหลาย ก็อสัตบุรุษจะพึง
รู้จักสัตบุรุษว่า ผู้นี้เป็นสัตบุรุษไหมเล่า ฯ
ภิ. ข้อนี้หามิได้เลย พระพุทธเจ้าข้า ฯ
พ. ดูกรภิกษุทั้งหลาย ถูกละ แม้ข้อที่อสัตบุรุษจะพึงรู้จักสัตบุรุษว่า
ผู้นี้เป็นสัตบุรุษ นั่นก็ไม่ใช่ฐานะ ไม่ใช่โอกาส ฯ
อถ โข ภควา ตุณฺหีภูตํ ๑- ภิกฺขุสงฺฆํ อนุวิโลเกตฺวา
ภิกฺขู อามนฺเตสิ✎ ร่าง
Atha kho bhagavā tuṇhībhūtaṁ tuṇhībhūtaṁ bhikkhusaṅghaṁ anuviloketvā bhikkhū āmantesi:
Then the Buddha looked around the Saṅgha of mendicants, who were so very silent. He addressed them,
ชาเนยฺย นุ โข ภิกฺขเว อสปฺปุริโส อสปฺปุริสํ✎ ร่าง
“jāneyya nu kho, bhikkhave, asappuriso asappurisaṁ:
“Mendicants, could an untrue person know of an untrue person:
อสปฺปุริโส อยมฺภวนฺติ ฯ✎ ร่าง
‘asappuriso ayaṁ bhavan’”ti?
‘This worthy one is an untrue person’?”
โน เหตํ ภนฺเต ฯ✎ ร่าง
“No hetaṁ, bhante”.
“No, sir.”
สาธุ ภิกฺขเว✎ ร่าง
“Sādhu, bhikkhave;
“Good, mendicants!
อฏฺฐานเมตํ ภิกฺขเว อนวกาโส ยํ อสปฺปุริโส อสปฺปุริสํ ชาเนยฺย✎ ร่าง
aṭṭhānametaṁ, bhikkhave, anavakāso yaṁ asappuriso asappurisaṁ jāneyya:
It’s impossible, it can’t happen, that an untrue person could know of an untrue person:
อสปฺปุริโส อยมฺภวนฺติ✎ ร่าง
‘asappuriso ayaṁ bhavan’ti.
‘This worthy one is an untrue person.’
ชาเนยฺย ปน ภิกฺขเว อสปฺปุริโส สปฺปุริสํ✎ ร่าง
Jāneyya pana, bhikkhave, asappuriso sappurisaṁ:
But could an untrue person know of a true person:
สปฺปุริโส อยมฺภวนฺติ ฯ✎ ร่าง
‘sappuriso ayaṁ bhavan’”ti?
‘This worthy one is a true person’?”
โน เหตํ ภนฺเต ฯ✎ ร่าง
“No hetaṁ, bhante”.
“No, sir.”
สาธุ ภิกฺขเว✎ ร่าง
“Sādhu, bhikkhave;
“Good, mendicants!
เอตมฺปิ ๒- ภิกฺขเว อฏฺฐานํ อนวกาโส ยํ อสปฺปุริโส สปฺปุริสํ ชาเนยฺย✎ ร่าง
etampi kho, bhikkhave, aṭṭhānaṁ anavakāso yaṁ asappuriso sappurisaṁ jāneyya:
That too is impossible.
สปฺปุริโส อยมฺภวนฺติ ฯ✎ ร่าง
‘sappuriso ayaṁ bhavan’ti.