เนื้อความทั้งข้อ
[๔๔๗] อ. ข้าแต่พระองค์ผู้เจริญ ในเรื่องนี้ ข้าพระองค์มีความดำริอย่างนี้
ว่า เป็นลาภของเรา เราได้ดีแล้วหนอที่อยู่กับเพื่อนภิกษุผู้ประพฤติพรหมจรรย์ร่วม
กันเห็นปานนี้ ข้าแต่พระองค์ผู้เจริญ ข้าพระองค์นั้นเข้าไปตั้งกายกรรม วจีกรรม
มโนกรรม อันประกอบด้วยเมตตา ในท่านผู้มีอายุเหล่านี้ ทั้งในที่แจ้ง ทั้งในที่
ลับ และมีความดำริว่า ไฉนหนอ เราพึงวางจิตของตนให้เป็นไปตามอำนาจจิต
ของท่านผู้มีอายุเหล่านี้ ข้าพระองค์นั้นแล จึงวางจิตของตนให้เป็นไปตามอำนาจ
จิตของท่านผู้มีอายุเหล่านี้ ก็พวกข้าพระองค์ต่างกันแต่กายเท่านั้น ส่วนจิตคงเป็น
อันเดียวกัน ฯ
อิธ มยฺหํ ภนฺเต เอวํ โหติ ลาภา วต เม สุลทฺธํ
วเต เม✎ ร่าง
‘lābhā vata me, suladdhaṁ vata me
‘I’m fortunate, so very fortunate,
โยหํ เอวรูเปหิ สพฺรหฺมจารีหิ สทฺธึ วิหรามีติ✎ ร่าง
yohaṁ evarūpehi sabrahmacārīhi saddhiṁ viharāmī’ti.
to live together with spiritual companions such as these.’
ตสฺส
มยฺหํ ภนฺเต อิเมสุ อายสฺมนฺเตสุ เมตฺตํ กายกมฺมํ ปจฺจุปฏฺฐิตํ
อาวี เจว รโห จ✎ ร่าง
Tassa mayhaṁ, bhante, imesu āyasmantesu mettaṁ kāyakammaṁ paccupaṭṭhitaṁ āvi ceva raho ca,
I consistently treat these venerables with kindness by way of body, speech, and mind, both in public and in private.
เมตฺตํ วจีกมฺมํ ปจฺจุปฏฺฐิตํ อาวี เจว
รโห จ✎ ร่าง
mettaṁ vacīkammaṁ paccupaṭṭhitaṁ āvi ceva raho ca,
เมตฺตํ มโนกมฺมํ ปจฺจุปฏฺฐิตํ อาวี เจว รโห จ✎ ร่าง
mettaṁ manokammaṁ paccupaṭṭhitaṁ āvi ceva raho ca.
ตสฺส มยฺหํ ภนฺเต เอวํ โหติ✎ ร่าง
Tassa, mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti:
I think:
ยนฺนูนาหํ สกํ จิตฺตํ นิกฺขิปิตฺวา
อิเมสํเยว อายสฺมนฺตานํ จิตฺตสฺส วเสน วตฺเตยฺยนฺติ✎ ร่าง
‘yannūnāhaṁ sakaṁ cittaṁ nikkhipitvā imesaṁyeva āyasmantānaṁ cittassa vasena vatteyyan’ti.
‘Why don’t I set aside my own ideas and just go along with these venerables’ ideas?’
โส โข
อหํ ภนฺเต สกํ จิตฺตํ นิกฺขิปิตฺวา อิเมสํเยว อายสฺมนฺตานํ จิตฺตสฺส
วเสน วตฺตามิ✎ ร่าง
So kho ahaṁ, bhante, sakaṁ cittaṁ nikkhipitvā imesaṁyeva āyasmantānaṁ cittassa vasena vattāmi.
And that’s what I do.
นานา หิ โข โน ภนฺเต กายา เอกญฺจ ปน
มญฺเญ จิตฺตนฺติ ฯ✎ ร่าง
Nānā hi kho no, bhante, kāyā, ekañca pana maññe cittan”ti.
Though we’re different in body, sir, we’re one in mind, it seems to me.”