เนื้อความทั้งข้อ
แปลไทย ฉบับหลวง
บาลีอักษรไทย
[๒๓๓] ดูกรภิกษุทั้งหลาย เราจักแสดงปฏิปทาอันเป็นอุปการะแก่
นิพพานแก่เธอทั้งหลาย เธอทั้งหลายจงฟัง ฯลฯ ดูกรภิกษุทั้งหลาย ปฏิปทาอัน
เป็นอุปการะแก่นิพพานนั้นเป็นไฉน ภิกษุในศาสนานี้ เห็นว่า จักษุเป็นทุกข์ รูปเป็น
ทุกข์ จักษุวิญญาณเป็นทุกข์ จักษุสัมผัสเป็นทุกข์ แม้สุขเวทนา ทุกขเวทนา หรือ
อทุกขมสุขเวทนา ที่เกิดขึ้นเพราะจักษุสัมผัสเป็นปัจจัยก็เป็นทุกข์ ฯลฯ ภิกษุใน
ศาสนานี้ เห็นว่า ใจเป็นทุกข์ ธรรมารมณ์เป็นทุกข์ มโนวิญญาณเป็นทุกข์
มโนสัมผัสเป็นทุกข์ แม้สุขเวทนา ทุกขเวทนา หรืออทุกขมสุขเวทนา ที่เกิด
ขึ้นเพราะมโนสัมผัสเป็นปัจจัยก็เป็นทุกข์ ดูกรภิกษุทั้งหลาย นี้แลปฏิปทาอันเป็น
อุปการะแก่นิพพาน ฯ
▴ ย่อ
นิพฺพานสปฺปายํ โว ภิกฺขเว ปฏิปทํ เทสิสฺสามิ✎ ร่าง
“Nibbānasappāyaṁ vo, bhikkhave, paṭipadaṁ desessāmi.
“Mendicants, I will teach you a practice that’s conducive to extinguishment.
อ้างอิง สยามรัฐ 18.168 · ฉัฏฐสังคายนา 26.137
ตํ
สุณาถ ฯเปฯ✎ ร่าง
Taṁ suṇātha …pe…
Listen …
กตมา จ สา ภิกฺขเว นิพฺพานสปฺปายา ปฏิปทา ฯ✎ ร่าง
katamā ca sā, bhikkhave, nibbānasappāyā paṭipadā?
And what is that practice that’s conducive to extinguishment?
อิธ ภิกฺขเว ภิกฺขุ ๑- จกฺขุํ ทุกฺขนฺติ ปสฺสติ รูปา ทุกฺขาติ ปสฺสติ
จกฺขุวิญฺญาณํ ทุกฺขนฺติ ปสฺสติ จกฺขุสมฺผสฺโส ทุกฺโขติ ปสฺสติ
ยมฺปิทํ จกฺขุสมฺผสฺสปจฺจยา อุปฺปชฺชติ เวทยิตํ สุขํ วา ทุกฺขํ วา
อทุกฺขมสุขํ วา ตมฺปิ ทุกฺขนฺติ ปสฺสติ ฯเปฯ✎ ร่าง
Idha, bhikkhave, cakkhuṁ dukkhanti passati, rūpā dukkhāti passati, cakkhuviññāṇaṁ dukkhanti passati, cakkhusamphasso dukkhoti passati, yampidaṁ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṁ sukhaṁ vā dukkhaṁ vā adukkhamasukhaṁ vā tampi dukkhanti passati …pe…
It’s when a mendicant sees that the eye, sights, eye consciousness, and eye contact are suffering. And they see that the painful, pleasant, or neutral feeling that arises dependent on eye contact is also suffering.
ชิวฺหา ทุกฺขาติ
ปสฺสติ ฯเปฯ✎ ร่าง
jivhā dukkhāti passati …pe…
They see that the ear … nose … tongue … body …
มโน ทุกฺโขติ ปสฺสติ ธมฺมา ทุกฺขาติ ปสฺสติ
มโนวิญฺญาณํ ทุกฺขนฺติ ปสฺสติ มโนสมฺผสฺโส ทุกฺโขติ ปสฺสติ
ยมฺปิทํ มโนสมฺผสฺสปจฺจยา อุปฺปชฺชติ เวทยิตํ สุขํ วา ทุกฺขํ วา
อทุกฺขมสุขํ วา ตมฺปิ ทุกฺขนฺติ ปสฺสติ ฯ✎ ร่าง
mano dukkhoti passati, dhammā dukkhāti passati, manoviññāṇaṁ dukkhanti passati, manosamphasso dukkhoti passati, yampidaṁ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṁ sukhaṁ vā dukkhaṁ vā adukkhamasukhaṁ vā tampi dukkhanti passati.
mind, ideas, mind-consciousness, and mind contact are suffering. And they see that the painful, pleasant, or neutral feeling that arises dependent on mind contact is also suffering.
อยํ โข สา ภิกฺขเว
นิพฺพานสปฺปายา ปฏิปทาติ ฯ✎ ร่าง
Ayaṁ kho sā, bhikkhave, nibbānasappāyā paṭipadā”ti.
This is that practice that’s conducive to extinguishment.”
—
Saṁyutta Nikāya 35.149
Linked Discourses 35.149
—
15. Navapurāṇavagga
15. The Old and the New