เนื้อความทั้งข้อ
แปลไทย ฉบับหลวง
บาลีอักษรไทย
[๑๔๖๕] ดูกรพราหมณ์และคฤหบดีทั้งหลาย อีกประการหนึ่ง อริยสาวกย่อมพิจารณา
เห็นดังนี้ว่า ผู้ใดพึงพูดกะเราด้วยถ้อยคำเพ้อเจ้อ ข้อนั้นไม่เป็นที่รักที่ชอบใจของเรา อนึ่ง เราพึง
พูดกะคนอื่นด้วยถ้อยคำเพ้อเจ้อ ข้อนั้นก็ไม่เป็นที่รักที่ชอบใจแม้ของคนอื่น ธรรมข้อใด ไม่เป็นที่
รักที่ชอบใจของเรา ธรรมข้อนั้น ก็ไม่เป็นที่รักที่ชอบใจแม้ของผู้อื่น ธรรมข้อใด ไม่เป็นที่รักที่
ชอบใจของเรา เราจะพึงประกอบผู้อื่นไว้ด้วยธรรมข้อนั้นอย่างไร? อริยสาวกนั้นพิจารณาเห็น
ดังนี้แล้ว ตนเองย่อมงดเว้นจากสัมผัปปลาปะด้วย ชักชวนผู้อื่นเพื่อให้งดเว้นจากสัมผัปปลาปะ
ด้วยกล่าวสรรเสริญคุณแห่งการงดเว้นจากสัมผัปปลาปะด้วย วจีสมาจารของอริยสาวกนั้น ย่อม
บริสุทธิ์โดยส่วนสามอย่างนี้.
▴ ย่อ
ปุน จปรํ คหปตโย อริยสาวโก อิติ ปฏิสญฺจิกฺขติ✎ ร่าง
Puna caparaṁ, gahapatayo, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati:
Furthermore, a noble disciple reflects:
อ้างอิง สยามรัฐ 19.446 · ฉัฏฐสังคายนา 27.422
โย
โข มํ สมฺผปฺปลาปภาเสน สมุทาจเรยฺย น เม ตํ อสฺส ปิยํ มนาปํ✎ ร่าง
‘yo kho maṁ samphabhāsena samphappalāpabhāsena samudācareyya, na metaṁ assa piyaṁ manāpaṁ.
‘If someone were to annoy me by talking silliness and nonsense, I wouldn’t like it.
อหญฺเจว โข ปน ปรํ สมฺผปฺปลาปภาเสน สมุทาจเรยฺยํ ปรสฺสปิ
ตํ อสฺส อปฺปิยํ อมนาปํ✎ ร่าง
Ahañceva kho pana paraṁ samphabhāsena samphappalāpabhāsena samudācareyyaṁ, parassapi taṁ assa appiyaṁ amanāpaṁ.
But if I were to annoy someone else by talking silliness and nonsense, they wouldn’t like it either.’
โย โข มฺยายํ ธมฺโม อปฺปิโย
อมนาโป ปรสฺสเปโส ธมฺโม อปฺปิโย อมนาโป✎ ร่าง
Yo kho myāyaṁ dhammo appiyo amanāpo, parassa peso dhammo appiyo amanāpo.
The thing that is disliked by me is also disliked by another.
โย โข มฺยายํ
ธมฺโม อปฺปิโย อมนาโป กถาหํ ปรนฺเตน สญฺโญเชยฺยนฺติ ฯ✎ ร่าง
Yo kho myāyaṁ dhammo appiyo amanāpo, kathāhaṁ paraṁ tena saṁyojeyyan’ti.
Since I dislike this thing, how can I inflict it on another?’
โส
อิติ ปฏิสงฺขาย อตฺตนา จ สมฺผปฺปลาปา ปฏิวิรโต โหติ ปรญฺจ
@เชิงอรรถ: ๑ ม. มิตฺเต ภินฺเทยฺย ฯ เอวมุปริปิ ฯ
สมฺผปฺปลาปา เวรมณิยา สมาทเปติ สมฺผปฺปลาปา เวรมณิยา จ
วณฺณํ ภาสติ ฯ✎ ร่าง
So iti paṭisaṅkhāya attanā ca samphappalāpā paṭivirato hoti, parañca samphappalāpā veramaṇiyā samādapeti, samphappalāpā veramaṇiyā ca vaṇṇaṁ bhāsati.
Reflecting in this way, they give up talking nonsense themselves. And they encourage others to give up talking nonsense, praising the giving up of talking nonsense.
เอวมสฺสายํ วจีสมาจาโร ติโกฏิปริสุทฺโธ โหติ ฯ✎ ร่าง
Evamassāyaṁ vacīsamācāro tikoṭiparisuddho hoti.
So their verbal behavior is purified in three points.