อถ โข เต ภิกฺขู สาวตฺถิยํ ปิณฺฑาย จริตฺวา ปจฺฉาภตฺตํ
ปิณฺฑปาตปฏิกฺกนฺตา เยน ภควา เตนุปสงฺกมึสุ อุปสงฺกมิตฺวา
ภควนฺตํ อภิวาเทตฺวา เอกมนฺตํ นิสีทึสุ ฯ เอกมนฺตํ นิสินฺนา โข
เต ภิกฺขู ภควนฺตํ เอตทโวจุํ✎ ร่าง
Atha kho te bhikkhū sāvatthiṁ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkantā yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṁ etadavocuṁ:
Then, after the meal, when they returned from almsround, they went up to the Buddha, bowed, sat down to one side, and told him what had happened.
อิธ มยํ ภนฺเต ปุพฺพณฺหสมยํ
นิวาเสตฺวา ปตฺตจีวรมาทาย สาวตฺถึ ปิณฺฑาย ปวิสิมฺห ฯ✎ ร่าง
“Idha mayaṁ, bhante, pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṁ piṇḍāya pavisimha.
เตสํ
โน ภนฺเต อมฺหากํ เอตทโหสิ✎ ร่าง
Tesaṁ no, bhante, amhākaṁ etadahosi:
อติปฺปโค โข ตาว สาวตฺถิยํ
ปิณฺฑาย จริตุํ✎ ร่าง
‘atippago kho tāva sāvatthiyaṁ piṇḍāya carituṁ,
ยนฺนูน มยํ เยน อญฺญติตฺถิยานํ ปริพฺพาชกานํ
อาราโม เตนุปสงฺกเมยฺยามาติ ฯ✎ ร่าง
yannūna mayaṁ yena aññatitthiyānaṁ paribbājakānaṁ ārāmo tenupasaṅkameyyāmā’ti.
อถ โข มยํ ภนฺเต เยน อญฺญติตฺถิยานํ ปริพฺพาชกานํ
อาราโม เตนุปสงฺกมิมฺห อุปสงฺกมิตฺวา เตหิ อญฺญติตฺถิเยหิ ปริพฺพาชเกหิ
สทฺธึ สมฺโมทิมฺห✎ ร่าง
Atha kho mayaṁ, bhante, yena aññatitthiyānaṁ paribbājakānaṁ ārāmo tenupasaṅkamimha; upasaṅkamitvā tehi aññatitthiyehi paribbājakehi saddhiṁ sammodimha.
สมฺโมทนียํ กถํ สาราณียํ วีติสาเรตฺวา เอกมนฺตํ
นิสีทิมฺห ฯ เอกมนฺตํ นิสินฺเน โข อเมฺห ภนฺเต เต ๒- อญฺญติตฺถิยา
ปริพฺพาชกา เอตทโวจุํ✎ ร่าง
Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdimha. Ekamantaṁ nisinne kho amhe, bhante, aññatitthiyā paribbājakā etadavocuṁ:
สมโณ อาวุโส โคตโม สาวกานํ เอวํ ธมฺมํ
เทเสติ เอถ ตุเมฺห ภิกฺขเว ปญฺจ นีวรเณ ปหาย เจตโส อุปกฺกิเลเส
@เชิงอรรถ: ๑ ม. ยุ. อนุสาสนินฺติ ฯ เอวมุปริ ฯ ๒ ยุ. อยํ ปาโฐ นตฺถิ ฯ
ปญฺญาย ทุพฺพลีกรเณ สตฺต โพชฺฌงฺเค ยถาภูตํ ภาเวถาติ ฯ✎ ร่าง
‘Samaṇo, āvuso, gotamo sāvakānaṁ evaṁ dhammaṁ deseti “etha tumhe, bhikkhave, pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe satta bojjhaṅge yathābhūtaṁ bhāvethā”ti.
อ้างอิงสยามรัฐ 19.152 · พุทธชยันตี 17.1.212
มยมฺปิ โข อาวุโส สาวกานํ เอวํ ธมฺมํ เทเสม✎ ร่าง
Mayampi kho, āvuso, sāvakānaṁ evaṁ dhammaṁ desema:
เอถ ตุเมฺห
อาวุโส ปญฺจ นีวรเณ ปหาย เจตโส อุปกฺกิเลเส ปญฺญาย
ทุพฺพลีกรเณ สตฺต โพชฺฌงฺเค ยถาภูตํ ภาเวถาติ ฯ✎ ร่าง
“etha tumhe, āvuso, pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe satta bojjhaṅge yathābhūtaṁ bhāvethā”ti.
อิธ โน
อาวุโส โก วิเสโส โก อธิปฺปายโส กินฺนานากรณํ สมณสฺส
วา โคตมสฺส อมฺหากํ วา ยทิทํ ธมฺมเทสนาย วา ธมฺมเทสนํ
อนุสาสนิยา วา อนุสาสนนฺติ ฯ✎ ร่าง
Idha no, āvuso, ko viseso, ko adhippayāso, kiṁ nānākaraṇaṁ samaṇassa vā gotamassa amhākaṁ vā, yadidaṁ—dhammadesanāya vā dhammadesanaṁ, anusāsaniyā vā anusāsanin’ti?