เนื้อความทั้งข้อ
แปลไทย ฉบับหลวง
บาลีอักษรไทย
[๕๒๒] ดูกรภิกษุทั้งหลาย เหล่านายนิรยบาลพากันเอาเบ็ดเกี่ยวสัตว์
นั้นขึ้นวางบนบก แล้วกล่าวอย่างนี้ว่า ดูกรพ่อมหาจำเริญ เจ้าต้องการอะไร
สัตว์นั้นบอกอย่างนี้ว่า ข้าพเจ้าหิว เจ้าข้า เหล่านายนิรยบาลจึงเอาขอเหล็กร้อน
มีไฟติดทั่ว ลุกโพลง โชติช่วง เปิดปากออก แล้วใส่ก้อนโลหะร้อนมีไฟติดทั่ว
ลุกโพลง โชติช่วง เข้าในปาก ก้อนโลหะนั้นจะไหม้ริมฝีปากบ้าง ปากบ้าง
คอบ้าง ท้องบ้าง ของสัตว์นั้น พาเอาไส้ใหญ่บ้าง ไส้น้อยบ้าง ออกมาทางส่วน
เบื้องล่าง สัตว์นั้นย่อมเสวยเวทนาอันเป็นทุกข์กล้า เจ็บแสบ อยู่ ณ ที่นั้น และ
ยังไม่ตายตราบเท่าบาปกรรมนั้นยังไม่สิ้นสุด ฯ
▴ ย่อ
ตเมนํ ภิกฺขเว นิรยปาลา พฬิเสน อุทฺธริตฺวา ถเล@เชิงอรรถ: ๑ โป. ม. ยุ. อุทฺธํ ฯ ๒ ม. ยุ. โสฬสงฺคุลกณฺฏกํ ฯ
ปติฏฺฐาเปตฺวา เอวมาหํสุ✎ ร่าง
Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā balisena uddharitvā thale patiṭṭhāpetvā evamāhaṁsu:
The wardens of hell pull them out with a hook and place them on solid ground, and say,
อ้างอิง PTS 3.186 · สยามรัฐ 14.345
อมฺโภ ปุริส กึ อิจฺฉสีติ ฯ✎ ร่าง
‘ambho purisa, kiṁ icchasī’ti?
‘My man, what do you want?’
โส เอวมาห✎ ร่าง
So evamāha:
They say,
ชิฆจฺฉิโตสฺมิ ภนฺเตติ ฯ✎ ร่าง
‘jighacchitosmi, bhante’ti.
‘I’m hungry, sir.’
ตเมนํ ภิกฺขเว นิรยปาลา ตตฺเตน
อโยสงฺกุนา มุขํ วิวริตฺวา อาทิตฺเตน สมฺปชฺชลิเตน สญฺโชติภูเตน
ตตฺตํ โลหคุฬํ มุเข ปกฺขิปนฺติ อาทิตฺตํ สมฺปชฺชลิตํ สญฺโชติภูตํ ฯ✎ ร่าง
Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā tattena ayosaṅkunā mukhaṁ vivaritvā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena tattaṁ lohaguḷaṁ mukhe pakkhipanti ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ.
The wardens of hell force open their mouth with a hot iron spike—burning, blazing, glowing—and shove in a red-hot copper ball, burning, blazing, and glowing.
โส ตสฺส โอฏฺฐมฺปิ ฑยฺหติ มุขมฺปิ ฑยฺหติ กณฺฐมฺปิ ฑยฺหติ
อุทรมฺปิ ฑยฺหติ อนฺตมฺปิ อนฺตคุณมฺปิ อาทาย อโธภาคา
นิกฺขมติ ฯ✎ ร่าง
So tassa oṭṭhampi dahati, mukhampi dahati, kaṇṭhampi dahati, urampi dahati, antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgā nikkhamati.
It burns their lips, mouth, tongue, throat, and stomach before coming out below dragging their entrails.
โส ตตฺถ ทุกฺขา ติปฺปา กฏุกา เวทนา เวเทติ น
จ ตาว กาลํ กโรติ ยาว น ตํ ปาปกมฺมํ พฺยนฺตีโหติ ฯ✎ ร่าง
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.
And there they feel painful, sharp, severe, acute feelings—but they don’t die until that bad deed is eliminated.