เนื้อความทั้งข้อ
[๓๘๖] สาวัตถีนิทาน ฯ
ครั้งนั้น พระเจ้าปเสนทิโกศลเสด็จเข้าไปเฝ้าพระผู้มีพระภาคถึงที่ประทับ
ในเวลาเที่ยงวัน ครั้นแล้ว ก็ถวายบังคมพระผู้มีพระภาคแล้วประทับนั่ง ณ ที่ควร
ส่วนข้างหนึ่ง ฯ
พระผู้มีพระภาคได้ตรัสกะพระเจ้าปเสนทิโกศลผู้ประทับนั่ง ณ ที่ควรส่วน
ข้างหนึ่งว่า เชิญเถอะมหาบพิตร พระองค์เสด็จมาจากไหนหนอ ในเวลาเที่ยงวัน ฯ
พระเจ้าปเสนทิโกศลกราบทูลว่า ข้าแต่พระองค์ผู้เจริญ คฤหบดีผู้เป็น
เศรษฐีในพระนครสาวัตถีนี้ กระทำกาลกิริยาแล้ว หม่อมฉันให้ขนทรัพย์สมบัติ
อันไม่มีบุตรรับมรดกนั้น มาไว้ภายในพระราชวังแล้วก็มา ข้าแต่พระองค์ผู้เจริญ
เฉพาะเงินเท่านั้นมี ๘,๐๐๐,๐๐๐ ส่วนเครื่องรูปิยะไม่ต้องพูดถึง ก็แต่คฤหบดีผู้เป็น
เศรษฐีนั้น ได้บริโภคอาหารเห็นปานนี้ คือบริโภคปลายข้าวกับน้ำส้มพอูม ได้ใช้
ผ้าเครื่องนุ่งห่มเห็นปานนี้ คือนุ่งห่มผ้าเนื้อหยาบที่ตัดเป็นสามชิ้นเย็บติดกัน ได้ใช้
ยานพาหนะเห็นปานนี้ คือใช้รถเก่าๆ กั้นร่มทำด้วยใบไม้ ฯ
สาวตฺถิยํ ... อถ โข ราชา ปเสนทิโกสโล ทิวาทิวสฺส
เยน ภควา เตนุปสงฺกมิ อุปสงฺกมิตฺวา ภควนฺตํ อภิวาเทตฺวา
เอกมนฺตํ นิสีทิ ฯ เอกมนฺตํ นิสินฺนํ โข ราชานํ ปเสนทิโกสลํ
ภควา เอตทโวจ✎ ร่าง
Atha kho rājā pasenadi kosalo divā divassa yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho rājānaṁ pasenadiṁ kosalaṁ bhagavā etadavoca:
Then King Pasenadi of Kosala went up to the Buddha in the middle of the day, bowed, and sat down to one side. The Buddha said to him,
หนฺท กุโต นุ ตฺวํ มหาราช อาคจฺฉสิ
ทิวาทิวสฺสาติ ฯ✎ ร่าง
“handa kuto nu tvaṁ, mahārāja, āgacchasi divā divassā”ti?
“So, great king, where are you coming from in the middle of the day?”
อิธ ภนฺเต สาวตฺถิยํ เสฏฺฐี คหปติ กาลกโต✎ ร่าง
“Idha, bhante, sāvatthiyaṁ seṭṭhi gahapati kālaṅkato.
“Sir, here in Sāvatthī a financier householder has passed away.
อ้างอิงฉัฏฐสังคายนา 23.108 · พุทธชยันตี 13.166
ตมหํ อปุตฺตกํ สาปเตยฺยํ ราชนฺเตปุรํ อติหริตฺวา อาคจฺฉามิ✎ ร่าง
Tamahaṁ aputtakaṁ sāpateyyaṁ rājantepuraṁ atiharitvā āgacchāmi.
Since he died childless, I have come after transferring his fortune to the royal compound.
อสีติ ภนฺเต สตสหสฺสานิ หิรญฺญสฺเสว โก ปน วาโท รูปิยสฺส✎ ร่าง
Asīti, bhante, satasahassāni hiraññasseva, ko pana vādo rūpiyassa.
There was eight million in gold coin, not to mention the silver coin.
ตสฺส โข ปน ภนฺเต เสฏฺฐิสฺส คหปติสฺส เอวรูโป ภตฺตโภโค
อโหสิ✎ ร่าง
Tassa kho pana, bhante, seṭṭhissa gahapatissa evarūpo bhattabhogo ahosi—
And yet that financier ate meals of
กณาชกํ ภุญฺชติ พิลงฺคทุติยํ✎ ร่าง
kaṇājakaṁ bhuñjati bilaṅgadutiyaṁ.
rough gruel with false black pepper.
เอวรูโป วตฺถโภโค อโหสิ✎ ร่าง
Evarūpo vatthabhogo ahosi—
He wore clothes consisting of
สาณํ ธาเรติ ติปกฺขวสนํ✎ ร่าง
sāṇaṁ dhāreti tipakkhavasanaṁ.
three patches of sunn hemp.
เอวรูโป ยานโภโค อโหสิ✎ ร่าง
Evarūpo yānabhogo ahosi—
He traveled around in a vehicle that was
ชชฺชรรถเกน
ยาติ ปณฺณจฺฉตฺตเกน ธาริยมาเนนาติ ฯ✎ ร่าง
jajjararathakena yāti paṇṇachattakena dhāriyamānenā”ti.
a dilapidated little cart, holding a leaf as parasol.”