อถ โข อายสฺมา ปุณฺโณ เยน ภควา เตนุปสงฺกมิ ฯเปฯ
เอกมนฺตํ นิสินฺโน โข อายสฺมา ปุณฺโณ ภควนฺตํ เอตทโวจ✎ ร่าง
Atha kho āyasmā puṇṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā …pe… ekamantaṁ nisinno kho āyasmā puṇṇo bhagavantaṁ etadavoca:
And then Venerable Puṇṇa went up to the Buddha, bowed, sat down to one side, and said to him:
สาธุ เม ภนฺเต ภควา สงฺขิตฺเตน ธมฺมํ เทเสตุ ยมหํ ภควโต
ธมฺมํ สุตฺวา เอโก วูปกฏฺโฐ อปฺปมตฺโต อาตาปี ปหิตตฺโต
วิหเรยฺยนฺติ ฯ✎ ร่าง
“sādhu me, bhante, bhagavā saṅkhittena dhammaṁ desetu, yamahaṁ bhagavato dhammaṁ sutvā eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto vihareyyan”ti.
“Sir, may the Buddha please teach me Dhamma in brief. When I’ve heard it, I’ll live alone, withdrawn, diligent, keen, and resolute.”
สนฺติ โข ปุณฺณ จกฺขุวิญฺเญยฺยา รูปา อิฏฺฐา
กนฺตา มนาปา ปิยรูปา กามูปสญฺหิตา รชนิยา✎ ร่าง
“Santi kho, puṇṇa, cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṁhitā rajanīyā.
“Puṇṇa, there are sights known by the eye, which are likable, desirable, agreeable, pleasant, sensual, and arousing.
อ้างอิงสยามรัฐ 18.76 · พุทธชยันตี 16.134
ตญฺเจ ภิกฺขุ
อภินนฺทติ อภิวทติ อชฺโฌสาย ติฏฺฐติ✎ ร่าง
Tañce bhikkhu abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati.
If a mendicant approves, welcomes, and keeps clinging to them,
ตสฺส ตํ อภินนฺทโต
อภิวทโต อชฺโฌสาย ติฏฺฐโต อุปฺปชฺชติ นนฺทิ✎ ร่าง
Tassa taṁ abhinandato abhivadato ajjhosāya tiṭṭhato uppajjati nandī.
this gives rise to relishing.
นนฺทิสมุทยา
ทุกฺขสมุทโย ปุณฺณาติ วทามิ ฯเปฯ✎ ร่าง
‘Nandisamudayā dukkhasamudayo, puṇṇā’ti vadāmi …pe…
Relishing is the origin of suffering, I say.
สนฺติ โข ปุณฺณ ชิวฺหาวิญฺเญยฺยา
รสา ฯเปฯ✎ ร่าง
santi kho, puṇṇa, jivhāviññeyyā rasā …pe…
There are sounds … smells … tastes … touches …
สนฺติ โข ปุณฺณ มโนวิญฺเญยฺยา
ธมฺมา อิฏฺฐา กนฺตา มนาปา ปิยรูปา กามูปสญฺหิตา รชนิยา✎ ร่าง
santi kho, puṇṇa, manoviññeyyā dhammā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṁhitā rajanīyā.
There are ideas known by the mind, which are likable, desirable, agreeable, pleasant, sensual, and arousing.
ตญฺจ ภิกฺขุ อภินนฺทติ อภิวทติ อชฺโฌสาย ติฏฺฐติ✎ ร่าง
Tañce bhikkhu abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati.
If a mendicant approves, welcomes, and keeps clinging to them,
ตสฺส ตํ
อภินนฺทโต อภิวทโต อชฺโฌสาย ติฏฺฐโต อุปฺปชฺชติ นนฺทิ✎ ร่าง
Tassa taṁ abhinandato abhivadato ajjhosāya tiṭṭhato uppajjati nandī.
this gives rise to relishing.
นนฺทิสมุทยา ทุกฺขสมุทโย ปุณฺณาติ วทามิ ฯ✎ ร่าง
‘Nandisamudayā dukkhasamudayo, puṇṇā’ti vadāmi.
Relishing is the origin of suffering, I say.