‹ กลับ
ภิกขุนีสูตร
เล่ม ๑๙ — สังยุตตนิกาย มหาวารวรรค · ข้อ 717 · สํ.มก. ๑๙/๔๑๓๖ ↗
👁 การแสดงผล
แตะเพื่อเปิด/ปิดแต่ละส่วน
เนื้อความทั้งข้อ
[๗๑๗] ดูกรอานนท์ ภิกษุในธรรมวินัยนี้ ย่อมพิจารณาเห็นกายในกายอยู่ มีความ เพียร มีสัมปชัญญะ มีสติ กำจัดอภิชฌาและโทมนัสในโลกเสีย เมื่อเธอพิจารณาเห็นกายใน กายอยู่ ความเร่าร้อนมีกายเป็นอารมณ์เกิดขึ้นในกายก็ดี ความหดหู่แห่งจิตเกิดขึ้นก็ดี จิตฟุ้งซ่าน ไปในภายนอกก็ดี ภิกษุนั้นพึงตั้งจิตไว้ให้มั่นในนิมิต อันเป็นที่ตั้งแห่งความเลื่อมใสอย่างใด อย่างหนึ่ง เมื่อเธอตั้งจิตไว้มั่นในนิมิต อันเป็นที่ตั้งแห่งความเลื่อมใสอย่างใดอย่างหนึ่งอยู่ ปราโมทย์ย่อมเกิด เมื่อเธอปราโมทย์ ปีติย่อมเกิด เมื่อเธอมีใจประกอบด้วยปีติ กายย่อมระงับ เธอมีกายระงับแล้ว ย่อมเสวยสุข เมื่อเธอมีสุข จิตย่อมตั้งมั่น เธอย่อมพิจารณาเห็นอย่างนี้ว่า เราตั้งจิตไว้เพื่อประโยชน์ใด ประโยชน์นั้นสำเร็จแก่เราแล้ว บัดนี้เราจะคุมจิตไว้ เธอคุมจิตไว้ และไม่ตรึก ไม่ตรอง ย่อมรู้ชัดว่า เราไม่มีวิตก ไม่มีวิจาร มีสติ ในภายใน เป็นผู้มีความสุข ดังนี้.
เทียบรายประโยค (13 ประโยค)
sn47.10:6.2 #
อิธานนฺท ภิกฺขุ กาเย กายานุปสฺสี วิหรติ อาตาปี สมฺปชาโน สติมา วิเนยฺย โลเก อภิชฺฌาโทมนสฺสํ ฯ✎ ร่าง
Idhānanda, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ.
It’s when a mendicant meditates by observing an aspect of the body—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure for the world.
sn47.10:6.3 #
ตสฺส กาเย กายานุปสฺสิโน วิหรโต กายารมฺมโณ วา อุปฺปชฺชติ กายสฺมึ ปริฬาโห เจตโส วา ลีนตฺตํ พหิทฺธา วา จิตฺตํ วิกฺขิปติ ฯ✎ ร่าง
Tassa kāye kāyānupassino viharato kāyārammaṇo vā uppajjati kāyasmiṁ pariḷāho, cetaso vā līnattaṁ, bahiddhā vā cittaṁ vikkhipati.
As they meditate observing an aspect of the body, based on the body there arises sweltering in the body, or mental sluggishness, or the mind is externally scattered.
sn47.10:6.4 #
เตน อานนฺท ภิกฺขุนา กิสฺมิญฺจิเทว ปสาทนีเย นิมิตฺเต จิตฺตํ ปณิทหิตพฺพํ ฯ✎ ร่าง
Tenānanda, bhikkhunā kismiñcideva pasādanīye nimitte cittaṁ paṇidahitabbaṁ.
That mendicant should direct their mind towards an inspiring subject as a basis for meditation.
sn47.10:6.5 #
ตสฺส กิสฺมิญฺจิเทว ปสาทนีเย นิมิตฺเต จิตฺตํ ปณิทหโต ปามุชฺชํ ๑- ชายติ✎ ร่าง
Tassa kismiñcideva pasādanīye nimitte cittaṁ paṇidahato pāmojjaṁ jāyati.
As they do so, joy springs up.
sn47.10:6.6 #
ปมุทิตสฺส ปีติ ชายติ✎ ร่าง
Pamuditassa pīti jāyati.
Being joyful, rapture springs up.
sn47.10:6.7 #
ปีติมนสฺส กาโย ปสฺสมฺภติ✎ ร่าง
Pītimanassa kāyo passambhati.
When the mind is full of rapture, the body becomes tranquil.
sn47.10:6.8 #
ปสฺสทฺธกาโย สุขํ เวทยติ✎ ร่าง
Passaddhakāyo sukhaṁ vedayati.
When the body is tranquil, one feels bliss.
sn47.10:6.9 #
สุขิโน จิตฺตํ สมาธิยติ ฯ✎ ร่าง
Sukhino cittaṁ samādhiyati.
And when blissful, the mind becomes immersed in samādhi.
sn47.10:6.10 #
โส อิติ ปฏิสญฺจิกฺขติ✎ ร่าง
So iti paṭisañcikkhati:
Then they reflect:
sn47.10:6.11 #
ยสฺส ขฺวาหํ อตฺถาย จิตฺตํ ปณิทหึ โส เม อตฺโถ อภินิปฺผนฺโน✎ ร่าง
‘yassa khvāhaṁ atthāya cittaṁ paṇidahiṁ, so me attho abhinipphanno.
‘I have accomplished the goal for which I directed my mind.
sn47.10:6.12 #
หนฺททานิ ปฏิสํหรามีติ ฯ✎ ร่าง
Handa dāni paṭisaṁharāmī’ti.
Let me now relax.’
sn47.10:6.13 #
โส ปฏิสํหรติ เจว น จ วิตกฺเกติ น จ วิจาเรติ✎ ร่าง
So paṭisaṁharati ceva na ca vitakketi na ca vicāreti.
They relax, and neither place the mind nor keep it connected.
sn47.10:6.14 #
อวิตกฺโกมฺหิ อวิจาโร อชฺฌตฺตํ สติมา สุขมสฺมีติ ปชานาติ ฯ✎ ร่าง
‘Avitakkomhi avicāro, ajjhattaṁ satimā sukhamasmī’ti pajānāti.
They understand: ‘I’m neither placing the mind nor keeping it connected. Mindful within myself, I’m happy.’
‹ กลับสารบัญ เล่ม ๑๙ — สังยุตตนิกาย มหาวารวรรค
ความน่าเชื่อถือ: ✓ ทางการ 🤖 AI จับคู่ ✎ ร่าง — "ร่าง" คือจับคู่อัตโนมัติ อาจคลาดเคลื่อน ยังไม่ตรวจทาน