เนื้อความทั้งข้อ
[๒๗๗] เมื่อพระผู้มีพระภาคเสด็จเข้าไปหาโปฏฐปาทปริพาชก ถึงที่อยู่แล้ว. เธอจึง
กราบทูลเชื้อเชิญพระผู้มีพระภาคว่า ขอเชิญเสด็จพระเจ้าข้า พระองค์เสด็จมาดีแล้ว นานๆ
พระองค์จึงจะมีโอกาสเสด็จมาที่นี้ ขอเชิญประทับนั่ง นี้อาสนะเขาแต่งตั้งไว้แล้ว. พระผู้มีพระภาค
ประทับนั่งบนอาสนะซึ่งเขาแต่งตั้งไว้. ฝ่ายโปฏฐปาทปริพาชกถือเอาอาสนะต่ำแห่งหนึ่ง นั่ง ณ ที่
อันสมควรข้างหนึ่ง พระผู้มีพระภาครับสั่งถามเธอว่า ดูกรโปฏฐปาทะ บัดนี้อันพวกท่านนั่งสนทนา
กันด้วยเรื่องอะไรหนอ และเรื่องอะไรเล่าที่พวกท่านสนทนาค้างอยู่?
อถโข ภควา เยน โปฏฺฐปาโท ปริพฺพาชโก เตนุปสงฺกมิ ฯ✎ ร่าง
Atha kho bhagavā yena poṭṭhapādo paribbājako tenupasaṅkami.
Then the Buddha approached Poṭṭhapāda,
อถโข โปฏฺฐปาโท ปริพฺพาชโก ภควนฺตํ เอตทโวจ✎ ร่าง
Atha kho poṭṭhapādo paribbājako bhagavantaṁ etadavoca:
who said to him,
เอตุ โข ภนฺเต
ภควา✎ ร่าง
“etu kho, bhante, bhagavā.
ในสมณพราหมณ์เหล่านั้นบางพวกกล่าวอย่างนี้ว่า สัญญาของบุรุษ
ไม่มีเหตุ ไม่มีปัจจัย เกิดขึ้นเองดับไปเอง สมณพราหมณ์เหล่านั้นย่อมสอนเช่นนั้น✎ ร่าง
“Let the Blessed One come, sir!
สฺวาคตํ ภนฺเต ภควโต✎ ร่าง
Svāgataṁ, bhante, bhagavato.
Welcome to the Blessed One, sir!
จิรสฺสํ โข ภนฺเต ภควา อิมํ
ปริยายมกาสิ ยทิทํ อิธาคมนาย✎ ร่าง
Cirassaṁ kho, bhante, bhagavā imaṁ pariyāyamakāsi, yadidaṁ idhāgamanāya.
It’s been a long time since you took the opportunity to come here.
นิสีทตุ ภนฺเต ภควา อิทมาสนํ
ปญฺญตฺตนฺติ ฯ✎ ร่าง
Nisīdatu, bhante, bhagavā, idaṁ āsanaṁ paññattan”ti.
Please, sir, sit down, here, a seat is ready.”
นิสีทิ ภควา ปญฺญตฺเต อาสเน ฯ✎ ร่าง
Nisīdi bhagavā paññatte āsane.
The Buddha sat on the seat spread out,
โปฏฺฐปาโทปิ
โข ปริพฺพาชโก อญฺญตรํ นีจํ อาสนํ คเหตฺวา เอกมนฺตํ นิสีทิ ฯ✎ ร่าง
Poṭṭhapādopi kho paribbājako aññataraṁ nīcaṁ āsanaṁ gahetvā ekamantaṁ nisīdi.
while Poṭṭhapāda took a low seat and sat to one side.
เอกมนฺตํ นิสินฺนํ โข โปฏฺฐปาทํ ปริพฺพาชกํ ภควา เอตทโวจ✎ ร่าง
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho poṭṭhapādaṁ paribbājakaṁ bhagavā etadavoca:
The Buddha said to him,
กาย โนตฺถ โปฏฺฐปาท เอตรหิ กถาย สนฺนิสินฺนา กา จ ปน
โว อนฺตรากถา วิปฺปกตาติ✎ ร่าง
“kāya nuttha, poṭṭhapāda, etarahi kathāya sannisinnā, kā ca pana vo antarākathā vippakatā”ti?
“Poṭṭhapāda, what were you sitting talking about just now? What conversation was left unfinished?”
ฯ✎ ร่าง
1.1. Abhisaññānirodhakathā
1.1. On the Cessation of Perception