เนื้อความทั้งข้อ
[๒๔๙] พระองค์อันข้าพเจ้าทูลถามว่า ข้าแต่ท่านพระโคดม ภิกษุผู้มีจิตพ้นวิเศษแล้ว
อย่างนี้ จะเกิดในที่ไหน ก็ตรัสตอบว่า ดูกรวัจฉะ คำว่าจะเกิด ดังนี้ ไม่ควร. ฯลฯ พระองค์
อันข้าพเจ้าทูลถามว่า ข้าแต่ท่านพระโคดม ถ้าเช่นนั้นเกิดก็มิใช่ ไม่เกิดก็มิใช่หรือ ก็ตรัสตอบว่า
ดูกรวัจฉะ คำว่า เกิดก็มิใช่ ไม่เกิดก็มิใช่ ดังนี้ ก็ไม่ควร. ข้าแต่ท่านพระโคดม ในข้อนี้
ข้าพเจ้าถึงความไม่รู้ ถึงความหลงแล้ว แม้เพียงความเลื่อมใสของข้าพเจ้าที่ได้มีแล้ว เพราะ
พระวาจาที่ตรัสไว้ในเบื้องแรกของท่านพระโคดม บัดนี้ได้หายไปเสียแล้ว.
เอวํ วิมุตฺตจิตฺโต ปน โภ โคตม ภิกฺขุ กุหึ
อุปฺปชฺชตีติ อิติ ปุฏฺโฐ สมาโน อุปฺปชฺชตีติ ๒- วจฺฉ น อุเปตีติ
วเทสิ ฯ✎ ร่าง
“‘Evaṁ vimuttacitto pana, bho gotama, bhikkhu kuhiṁ upapajjatī’ti iti puṭṭho samāno ‘upapajjatīti kho, vaccha, na upetī’ti vadesi.
“Worthy Gotama, when asked all these questions, you say: ‘It doesn’t apply.’
อ้างอิงPTS 1.487 · สยามรัฐ 13.246 · ฉัฏฐสังคายนา 13.164
เตนหิ โภ โคตม น อุปฺปชฺชตีติ อิติ ปุฏฺโฐ สมาโน
น อุปฺปชฺชตีติ โข วจฺฉ น อุเปตีติ วเทสิ ฯ✎ ร่าง
‘Tena hi, bho gotama, na upapajjatī’ti iti puṭṭho samāno ‘na upapajjatīti kho, vaccha, na upetī’ti vadesi.
เตนหิ โภ โคตม
อุปฺปชฺชติ จ น จ อุปฺปชฺชตีติ อิติ ปุฏฺโฐ สมาโน อุปฺปชฺชติ
จ น จ อุปฺปชฺชตีติ โข วจฺฉ น อุเปตีติ วเทสิ ฯ✎ ร่าง
‘Tena hi, bho gotama, upapajjati ca na ca upapajjatī’ti iti puṭṭho samāno ‘upapajjati ca na ca upapajjatīti kho, vaccha, na upetī’ti vadesi.
เตนหิ โภ
โคตม เนว อุปฺปชฺชติ น น อุปฺปชฺชตีติ อิติ ปุฏฺโฐ สมาโน
เนว อุปฺปชฺชติ น น อุปฺปชฺชตีติ โข วจฺฉ น อุเปตีติ วเทสิ ฯ✎ ร่าง
‘Tena hi, bho gotama, neva upapajjati na na upapajjatī’ti iti puṭṭho samāno ‘neva upapajjati na na upapajjatīti kho, vaccha, na upetī’ti vadesi.
เอตฺถาหํ โภ โคตม อญฺญาณมาปาทึ เอตฺถ สมฺโมหมาปาทึ ฯ✎ ร่าง
Etthāhaṁ, bho gotama, aññāṇamāpādiṁ, ettha sammohamāpādiṁ.
I fail to understand this point, worthy Gotama; I’ve fallen into confusion.
ยาปิ เม เอสา โภโต โคตมสฺส ปุริเมน กถาสลฺลาเปน อหุ
@เชิงอรรถ: ๑ อุปปชฺชตีติปิ ปาโฐ ฯ ม. สพฺพตฺถ อุปปชฺชตีติ ทิสฺสติ ฯ@๒ ม. อุปปชฺชตีติ โข วจฺฉ ฯ
ปสาทมตฺตา สาปิ เม เอตรหิ อนฺตรหิตาติ ฯ✎ ร่าง
Yāpi me esā bhoto gotamassa purimena kathāsallāpena ahu pasādamattā sāpi me etarahi antarahitā”ti.
And I’ve now lost even the degree of clarity I had from previous discussions with the worthy Gotama.”