เนื้อความทั้งข้อ
[๓๕๘] ที่ไหนความโกรธจะพึงเกิดขึ้นแก่บุคคลผู้ไม่โกรธ ผู้ฝึกตนแล้ว เลี้ยงชีพ
โดยชอบ ผู้หลุดพ้นแล้วเพราะรู้โดยชอบ ผู้สงบ ผู้คงที่ บุคคลโกรธตอบ
บุคคลผู้โกรธ จัดว่าเป็นคนเลวกว่าบุคคลผู้โกรธ เพราะความโกรธตอบ
นั้น บุคคลผู้ไม่โกรธตอบบุคคลผู้โกรธ ชื่อว่าชนะสงครามที่ชนะได้ยาก
บุคคลใดรู้ว่าบุคคลอื่นโกรธแล้ว มีสติสงบใจได้ บุคคลนั้นชื่อว่า
ประพฤติประโยชน์แก่ทั้งสองฝ่าย คือ แก่ตนและบุคคลอื่น ชนเหล่าใด
เป็นผู้ไม่ฉลาดในธรรม ชนเหล่านั้นย่อมสำคัญบุคคลผู้รักษาทั้งสองฝ่าย
คือ ตนและบุคคลอื่นว่า เป็นคนโง่เขลา ถ้าความโกรธเกิดขึ้น จงระลึก
ถึงพระโอวาทอันอุปมาด้วยเลื่อย ถ้าตัณหาในรสเกิดขึ้น จงระลึกถึง
พระโอวาทอันอุปมาด้วยเนื้อบุตร ถ้าจิตของท่านแล่นไปในกามและภพ
ทั้งหลาย จงรีบข่มเสียด้วยสติ เหมือนบุคคลห้ามโคที่ชอบกินข้าวกล้า
ฉะนั้น.
—
Paṭhamavagga
Chapter One
—
Brahmadattattheragāthā
Brahmadatta
อกฺโกธสฺส กุโต โกโธ✎ ร่าง
“Akkodhassa kuto kodho,
Whence anger for one free of anger,
ทนฺตสฺส สมชีวิโน✎ ร่าง
dantassa samajīvino;
tamed, living justly,
สมฺมทญฺญา วิมุตฺตสฺส✎ ร่าง
Sammadaññāvimuttassa,
freed by right knowledge,
อุปสนฺตสฺส ตาทิโน ฯ✎ ร่าง
upasantassa tādino.
peaceful and unaffected?
ตสฺเสว เตน ปาปิโย✎ ร่าง
Tasseva tena pāpiyo,
When you get angry at an angry person
อ้างอิงPTS 47 · ฉัฏฐสังคายนา 56.226
โย กุทฺธํ ปฏิกุชฺฌติ✎ ร่าง
yo kuddhaṁ paṭikujjhati;
you just make things worse for yourself.
กุทฺธํ อปฺปฏิกุชฺฌนฺโต✎ ร่าง
Kuddhaṁ appaṭikujjhanto,
When you don’t get angry at an angry person
สงฺคามํ เชติ ทุชฺชยํ ฯ✎ ร่าง
saṅgāmaṁ jeti dujjayaṁ.
you win a battle hard to win.
อุภินฺนมตฺถํ จรติ✎ ร่าง
Ubhinnamatthaṁ carati,
When you know that the other is angry,
อตฺตโน จ ปรสฺส จ✎ ร่าง
attano ca parassa ca;
you act for the good of both
ปรํ สงฺกุปิตํ ญตฺวา✎ ร่าง
Paraṁ saṅkupitaṁ ñatvā,
yourself and the other
โย สโต อุปสมฺมติ ฯ✎ ร่าง
yo sato upasammati.
if you’re mindful and stay calm.
อุภินฺนํ ติกิจฺฉนฺตานํ✎ ร่าง
Ubhinnaṁ tikicchantaṁ taṁ,
People inexpert in the teaching
อตฺตโน จ ปรสฺส จ✎ ร่าง
attano ca parassa ca;
consider one who heals both
ชนา มญฺญนฺติ พาลาติ✎ ร่าง
Janā maññanti bāloti,
oneself and the other
เย ธมฺมสฺส อโกวิทา ฯ✎ ร่าง
ye dhammassa akovidā.
to be a fool.
อุปฺปชฺชเต สเจ โกโธ✎ ร่าง
Uppajje te sace kodho,
If anger arises in you,
อ้างอิงพุทธชยันตี 28.130
อาวชฺชํ กกจูปมํ✎ ร่าง
āvajja kakacūpamaṁ;
reflect on the simile of the saw;
อุปฺปชฺเช เจ รเส ตณฺหา✎ ร่าง
Uppajje ce rase taṇhā,
if craving for flavors arises in you,
ปุตฺตมํสูปมํ สรํ ฯ✎ ร่าง
puttamaṁsūpamaṁ sara.
remember the simile of the child’s flesh.
สเจ ธาวติ จิตฺตํ ๔- เต✎ ร่าง
Sace dhāvati cittaṁ te,
If your mind runs off
อ้างอิงสยามรัฐ 26.335
กาเมสุ จ ภเวสุ จ✎ ร่าง
kāmesu ca bhavesu ca;
to sensual pleasures and future lives,
ขิปฺปํ นิคฺคยฺห สติยา✎ ร่าง
Khippaṁ niggaṇha satiyā,
quickly curb it with mindfulness,
กิฏฺฐาทํ วิย ทุปฺปสุนฺติ ฯ✎ ร่าง
kiṭṭhādaṁ viya duppasun”ti.
as one would curb a greedy cow eating grain.
พฺรหฺมทตฺโต เถโร ฯ✎ ร่าง
… Brahmadatto thero ….
—
Theragāthā 6.13
Verses of the Senior Monks 6.13